reklama

IHPK 2572

„Kam to vlastne letíme, drahá?“ spýtal sa otecko Emzák znudene. Vo svojej emzácky nudnej a ťažkej emzáckej práci dostal po emzácky dlhom čase dovolenku a chcel vedieť, kde ju strávi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Už pätnástykrát ti vravím, že letíme na Zem. Vyhrala titul Intergalaktická hlavná planéta kultúry 2572. Majú tam najviac kultúry na meter štvorcový v celom známom vesmíre. A je to jedna z dvoch destinácií, na ktoré som zohnala zľavový kupón,“ zasyčala mamička Emzáčka a na strapcovitej hlave sa jej výstražne vztýčili ostne.

„Aha“.

„Niečo sa ti nepáči?“ Ostne zmenili farbu zo svetloružovej na bordovú.

„Bola si u ostňového dizajnéra?“ spýtal sa nevinne.

„Minulý mesiac, ty ignorant. Si tak zažratý do svojej práce, že na nás vôbec nemáš čas. Veď si si ani nevšimol, že sa nášmu synovi prerezáva už tretie chápadlo.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ale všimol,“ zazíval a snažil sa nenápadne pohľadom skontrolovať synátora.

„Dajte mi pokoj,“ povedal zlomeným hlasom synček Emzáčik.

***

„Za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je vám udelená pokuta 200 kreditov,“ vyhlásil policajný robot.

„Ale my sme turisti. Nepoznáme miestne pravidlá,“ ohradila sa mamička Emzáčka podráždene. Otecko Emzák iba rezignovane potriasol strapcom hláv.

„Prepáčte, to celkom mení situáciu. Za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je vám udelená pokuta 500 kreditov a za podpriemerné emisie vášho vozidla 350 kreditov. Vitajte v Gloriouscityofcassovia.“

***

„Aštarovi Šeranovi čipy a mne kredity,“ zvolalo zavalité stvorenie porastené oranžovou srsťou, namáhavo sa pregúľalo cez recepčný pult a namierilo na rodinku Emzákovcov mobilný terminál.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Dajte mi pokoj,“ zašepkal synček Emzáčik frustrovane.

„Nebojte sa, to je len taký miestny zvyk,“ upokojovala mamička Emzáčka svojich apatických Emzákov a opatrne priložila k terminálu čip. „Tunajší národný hrdina, akýsi Robert Jánošík, bol slávny pirát a zlodej. Pre domorodcov je integrálnou súčasťou ich náboženstva a kultúrneho dedičstva, a tak si ho pripomínajú takýmto spôsobom. Milá tradícia, však?“

„Mhm,“ pritakal otecko Emzák. Impresiou z miestneho folklóru netrpel.

„Veľmi milá,“ zachechtalo sa stvorenie. „Chcete izbu s výhľadom na pavilón I alebo E?“

„Čím sa líšia?“

„Expozícia v pavilóne I interaktívnymi exponátmi demonštruje výrobu interaktívnych exponátov v expozícii interaktívnych exponátov pavilónu I. Pavilón E zatiaľ nie je dokončený.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

***

„Táto mliečna farma, to je niečo úžasné. Kultúrny a kreatívny priemysel. Také rustikálne a avantgardné zároveň. Tomu vravím kultúra,“ nadchýnala sa mamička Emzáčka až jej vibrovali ostne.

„Mhmm,“ prisvedčil otecko Emzák. Mechatronické kravy a dojičky naňho neurobili dojem.

„A to biele čo z nich vyteká... na čo sa to používa?“ spýtala sa Emzáčka pézáckeho sprievodcu.

„Mlieko. Volá sa to mlieko. Zvyčajne ho používame na odmasťovanie kovov, ale niektorí zamestnanci ho aj pijú.“

„Fascinujúce.“

„Ak už nemáte žiadne otázky, môžeme sa premiestniť k nasledujúcej kultúrnej atrakcii. Pamätník ľudovej kultúry – Latrína na mrakodrape. Ide o funkčné a vizuálne nesmierne príťažlivé skĺbenie modernej architektúry s kultúrou našich prapredkov,“ informoval pézák, zatiaľ čo sa presunuli pod neďaleký mrakodrap. Na jeho vrchu trónila zvláštna škatuľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Toto zariadenie kedysi slúžilo na ehm... vyprázdňovanie čriev,“ ukázal im sprievodca detail latríny na displeji, ktorý mal zavesený na krku. „Ak dovolíte, predvedieme vám malú ukážku. Chvíľočku, len dám signál autorovi projektu,“ povedal a naťukal čosi na displeji. „Je to jeden z najvýznamnejších pozemských výtvarných umelcov. Venuje sa konceptuálnej sochárskej objektovej tvorbe. Dnes už dvakrát performancoval, tak dúfam, že sa mu ešte jedno dielo podarí vytvoriť. A už to ide. Pozor, ustúpte prosím za tú červenú čiaru. Ďakujem. A je to tu,“ zvolal nadšene. Vo vyznačenom priestore sa rozpleskla zapáchajúca hnedá hmota.

„Všimnite si dokonalé gaštanovohnedé sfarbenie diela.“

„To je tak rozkošne ruralistické. Perfekcionizmus minimalizmu,“ exaltovane vykríkla mamička Emzáčka.

„Ešte by som vás rád upozornil na niektoré špecifické vlastnosti diela. Ide o stopercentné bio fekálie. Sú ekologické, v prírode ľahko odbúrateľné a dajú sa recyklovať.“

„Fenomenálne. A kam sa vyberieme teraz?“

„Máme približne pol hodiny na presun do galérie Skládka, kde nás čaká prezentácia tradičného novoročného pálenia pneumatík spojená s ochutnávkou produktov tamojšej Dielne tvorivého pečenia.“

„Počuješ, rôsolček? No nie je to fulminantné?“

„Mhmm,“ zamrmlal otecko Emzák neprítomne, pokúšajúc sa striasť si z chápadla kúsky hnedej hmoty.

***

„Individuálny prejav kreatívnej schopnosti duše – Kataklizma a jej Óda na nespavosť,“ zareval moderátor potom, čo drobná divožienka dohrala sólo na hrebeni a tackavo-tanečným krokom opustila pódium.

„To bolo excelentné, pravda chriačik? Také gnómické,“ rozplývala sa mamička Emzáčka.

„Dajte mi pokoj,“ odvetil Emzáčik otrávene.

„A teraz vážení, zlatý klinec dnešného večera nabitého kultúrou,“ predniesol moderátor dramaticky. „Hĺbka zúfalstva č. 7 – Fialovo-žltá.“ Kužeľ fialového svetla ožiaril prázdnu žltú stoličku uprostred javiska. Z hľadiska sa ozval búrlivý aplauz.

„To je úchvatné, dych vyrážajúce,“ vyrážala zo seba mamička Emzáčka. „Je to také amorfne aktuálne a pritom abnormálne atemporálne.“

„Áno, ťažko vyjadriť slovami pocity, ktoré vyvoláva tento skvost,“ povzdychol si moderátor zasnene. „Ale to nie je všetko. Máme pre vás pripravené ešte jedno prekvapenie. Titul IHPK si tu na Zemi nesmierne vážime a chceli by sme, aby sa na tvorbe nadčasových kultúrnych hodnôt mohli spolupodieľať aj návštevníci nášho festivalu kultúry. V záujme koncepčného usmerňovania a systematického riadenia rozvoja turizmu, a tiež aby sme ponúkli návštevníkom príležitosť rozvinúť svoj tvorivý potenciál tým, že budú vtiahnutí do diania a získajú zmysluplný kontakt s miestnou komunitou, by sme vás všetkých chceli poprosiť o pomoc. Tu vpravo dolu pod pódiom si každý z vás môže vyzdvihnúť kladivo a s jeho pomocou formovať svoje okolie a kreovať nové kultúrne hodnoty. Len smelo do toho, priatelia.“

„Aká invenčná a stimulujúca syntéza umenia a techniky,“ zašepkala mamička Emzáčka pohnutým hlasom.

Erik Milec

Erik Milec

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Paradise belonged to the innocent. Which was why it was and would ever remain… empty. And that is what makes it a paradise." Steven Erikson: Toll the Hounds Krátke komické scifi poviedky o nie úplne scifi problémoch (nášho) sveta. Fotky z turistiky (nielen) po Slovensku:https://www.instagram.com/erikmilec/ Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu