Erik Milec
Nášcoin
„Dámy a páni, vítam vás na tlačovej konferencii Ministerstva hospodárstva, na ktorej vystúpi aj premiér Priemerný Človek. Úvodné slovo patrí pánovi premiérovi,“ zarecitovala hovorkyňa.
"Paradise belonged to the innocent. Which was why it was and would ever remain… empty. And that is what makes it a paradise." Steven Erikson: Toll the Hounds Krátke komické scifi poviedky o nie úplne scifi problémoch (nášho) sveta. Fotky z turistiky (nielen) po Slovensku:https://www.instagram.com/erikmilec/ Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
„Dámy a páni, vítam vás na tlačovej konferencii Ministerstva hospodárstva, na ktorej vystúpi aj premiér Priemerný Človek. Úvodné slovo patrí pánovi premiérovi,“ zarecitovala hovorkyňa.
„Dobrý deň,“ pozdravil policajný robot babičku úslužne. Už hodnú chvíľa naňho uprene zízala. Bol z toho nervózny „Môžem vám nejako pomôcť?“
Dvakrát si prečítal nápis, aby sa uistil, že stojí pred správnymi dverami a nesmelo zaklopal.
Cé bol úplne priemerný nečlovek. Žil na neľudskej planéte, v doslova neľudských podmienkach. Mal jednu absolútne neľudskú manželku a s ňou dvoch neľudských potomkov.
„Kam to vlastne letíme, drahá?“ spýtal sa otecko Emzák znudene. Vo svojej emzácky nudnej a ťažkej emzáckej práci dostal po emzácky dlhom čase dovolenku a chcel vedieť, kde ju strávi.
„Dobre, Ludevít. To ako ste zatočili s tým Svätoplukom bolo naozaj cool, hešteg rešpekt. Ale náš premiér, že je Juraj Jánošík? Zlodej a výpalník? To už je aj na mňa priveľa,“ pokrútil Hugo neveriacky hlavou.
„Rýchlo, zaberte!“ zreval plešatý tučniak piskľavým hlasom na mohutných mladíkov v čiernych košeliach. Tí napli svaly a kamenné veko sarkofágu sa so škripotom pohlo.